„Zlenivia mi oči, keď budem nosiť okuliare na stálo”
Do oka, ktoré nemá refrakčnú chybu, vstupujú svetelné lúče a lámu sa tak, aby dopadli na sietnicu do bodu najostrejšieho videnia (do oblasti žltej škvrny) bez toho, aby sa očné svaly namáhali. Refrakčné chyby oka môžu byť nasledovné: krátkozrakosť, ďalekozrakosť a astigmatizmus.
Krátkozrakému človeku sa svetelné lúče zbiehajú pred žltou škvrnou. Dĺžka očnej osi a lomivosť očnej sústavy nie je v rovnováhe. Bez okuliarov vidí do diaľky horšie, do blízka dobre.
Vznik tejto refrakčnej vady oka súvisí s veľkosťou očnej bulvy, lomivosťou, prostredím alebo môže mať aj dedičný charakter.
Zvýraznila by som faktor životného prostredia, pretože ich vieme ovplyvniť. Boli vykonané rôzne štúdie, aby sa zistilo, čo ovplyvňuje krákozrakosť pozitívne alebo naopak negatívne. Ukázalo sa, že u detí používanie smartfónov, hranie sa na počítači, čítanie a iné rôzne aktivity na blízko podporujú rozvoj krátkozrakosti. Hodiny strávené v exteriéri majú naopak pozitívny účinok, preto sa odporúča aspoň 2-3 hodiny denne stráviť vonku v prírode a nevenovať sa spomínaným činnostiam.
Ďalšie experimenty sa konali aby sa zistilo, že akým spôsobom ovplyvňuje korekcia (nosenie dioptrických okuliarov) progresiu krátkozrakosti. Vo viacerých štúdiach sa pozorovalo kedy sa kazí zrak detí vo väčšej miere. 1. skupina boli deti, so správnymi okuliarmi, a 2. skupina: deti so slabšími okuliarmi o 0,50 dioptrií, než tie správne. A výsledok? Zrak sa kazí rýchlejšie pri nosení slabšých dioptrií.
V dospelosti z toho vyplýva problém podkorigovania. Ľudia, ktorí prijímajú túto kvalitu videnia ako normálnu – čiže nie tú možnú najostrejšiu – si zvyknú na to, že vidia len v určitom rozsahu a odmietajú vidieť ostrejšie.
Nekorigované refrakčné chyby tvoria polovicu slabozrakých a celosvetovo tvoria tretinu prípadov slepoty, ktoré by sa dali predísť.
Až 153 miliónov ľudí na svete trpí slabozrakosťou alebou slepotou v dôsledku nekorigovanej refrakčnej chyby.
Pri ďalekozrakosti je to trošku zložitejšie, lebo môže sa stať, že jedinec bez okuliarov vidí ostro aj do diaľky aj do blízka, no jeho očné svaly neustále pracujú. Aj pri pohľade do dialky a do blízka ešte viac. Je to neuveriteľne veľká a namáhavá svalová práca. Spôsobuje bolesti hlavy, ťažkosti a únavu pri čítaní a počítačovej práci. Fyziologicky pri pohľade na diaľku sú očné svaly v kľude a pri zaostrovaní na blízko sa napnú.
Pri ďalekozrakosti sa svetelné lúče zhromaždia za okom, dĺžka oka a lomivosť nie je v pomere. Napr.: kratšia dĺžka oka.
Astigmatismus – je zvyčajne vrodená vada. Svetelné lúče sa nikde nezbiehajú v jednom bode, lebo povrch rohovky je viac zakrivený v jednej rovine ako v druhej a preto svetlo dopadajúce na miesta s väčším zakrivením sa lomí iným spôsobom ako na mieste s menším zakrivením.
Podstata okuliarovej korekcie spočíva v tom, že sa svetelné lúče posunú na miesto ostrého videnia, do oblasti žltej škvrny. V mozgu sa tak vytvorí ostrý obraz. Oko bez dioptrickej vady vidí ostro do diaľky bez napnutia očných svalov. Žiadna práca svalovà žiadne zlenivenie. Toto je teda prírodzené fungovanie organizmu. A práve o to sa snažíme, keď predpíšeme korekciu na diaľku. Bez vhodnej korekcie sa však môžu vyskytnúť problémy ako bolesti hlavy, znížená koncentračná schopnosť, tupozrakosť, stupňuje sa miera krátkozrakosti, ako už bolo spomenuté.
„Okuliare nosím stále napriek tomu sa mi neustále zhoršujú dioptrie’’
Zmena hodnoty dioptrie je častejšia v detstve, ale sa môže vyskytnúť aj pri dospelých. Každé dieťa sa narodí ako ďalekozraké, lebo majú maličké oči ako aj kratšiu os očí. Ako rastie dieťa, rastú s nimi aj jeho oči a mení sa aj ich lomivosť. V ideálnom prípade oko narastie presne tak, aby malo správnu refrakciu, čiže sa stane emetrópom. V ostatných prípadoch potrebuje korekciu. Čiže príčinou častých zmien dioptrií v detstve je zmena veľkosti oka. Napríklad topánky veľkosťou 28 sú tento rok ešte dobré, budúci rok už malé. Ani na tú veľkosť topánok si deti nezvykli, ale ich jednoducho vyrástli. J
Iná je situácia vtedy, keď dioptrie sa zhoršujú u dospelých. Vývoj oka sa končí okolo 23-26 rokov,/u každého je to ale individuálne/. Takže hodnota do diaľky by sa nemala veľmi zmeniť, do blízka sa zrak časom postupne zhorší, ale to je spôsobené znížením pružnosti očných svalov, čo je prírodzený proces. Ak je však videnie do diaľky zhoršené, buď nebolo predtým úplne korigované, alebo sa môže tiež vyskytnúť zmena dioptrií v dôsledku určitého ochorenia, napr. katarakta, cukrovka, vysoký krvný tlak, keratokónus.
’’Odkedy nosím okuliare, mám pocit, akoby som videl horšie bez okuliarov ako predtým. Zatiaľ čo som ich nenosil, dobre som videl do diaľky aj bez nich’’
Môžme to vysvetliť veľmi jednoducho nasledovne:
Keď niekto nenosí okuliare na diaľku a ide si skontrolovať svoj zrak, príde na vyšetrenie zrakovej ostrosti a ukáže sa, že jeho zraková ostrosť je 80%. Preňho ale táto kvalita videnia znamená 100%-né videnie. Na konci vyšetrenia sme zlepšili ostrosť videnia o 20%. Potom sa zhotovia okuliare, s čím je všetko ostrejšie. Ale! Ak si teraz dá dole okuliare, bude sa domnievať, že jeho videnie je ’’zhoršené’’, pretože predtým mal pocit, že dokonale vidí do diaľky aj bez okuliarov. Teraz už ale existuje ďalší základ pre porovnanie ostrosti videnia, takže si všimne rozdiel.
’’Nechcem nosiť okuliare na diaľku, lebo si na ne moje oči veľmi zvyknú ’’
V prvom rade by som vyzdvihla to, že samotné videnie sa vytvorí v zrakovej kôre, nevidíme očami, ale mozgom. Takže k predpísanej korekcie sa prispôsobí mozog, nie oči. Ďalšie argumenty sú vyššie uvedené, teraz ich len zrhnieme.
Nenosenie správnej korekcie:
- U detí sa zhoršuje zrak /miera krátkozrakosti sa stupňuje/,
- Môžu sa vyskytnúť u detí aj u dospelých problémy ako bolesti hlavy, ťažkosti pri čítaní, môžu sa zhoršiť študijné výsledky, alebo pri počítačovej práci pocíti diskomfort-suché oči, začervenanie, únava očí a celého organizmu,
- Zvyšuje sa riziko vzniku tupozrakosti, čo nie je možné s okuliarmi vykorigovať u dospelého človeka,
- môže sa porušiť binokulárna rovnováha a spolupráca očí, nevytvorí sa správne priestorové vnímanie,
- v neposlednom rade zapríčiňuje slabšiu zrakovú ostrosť.
